Koža pri požiari

Čo sa deje s kožou pri požiari

Izolačný dýchací prístroj chráni pred vdýchnutím. Koža je druhá veľká cesta, ktorou sa produkty horenia dostávajú do tela, a proti nej dýchací prístroj nepomôže.

Štyri kroky od zásahu ku koži

Teplo a pot

Zahriata, spotená koža je priepustnejšia. Pot a vlhkosť zmäkčia rohovú vrstvu.

Sadze sa usadia

Mastné sadze s PAU ulpia v kožnom maze, hlavne tam, kde výstroj netesní.

Látky prenikajú ďalej

Z rohovej vrstvy sa vstrebávajú aj po zásahu, kým ich nezmyjeme.

Dlhodobé následky

Podráždená, suchá koža a ekzémy. Narušená koža púšťa dovnútra ešte viac.

Krok 4 opisuje skúsenosť z praxe a všeobecné princípy dermatológie. Vyšší výskyt niektorých nádorov u hasičov je opísaný nižšie.

Čo je na koži po požiari

Detail rúk hasiča a zašpinených rukávov zásahového odevu, v pozadí ďalší hasiči
Ruky, zápästia a krk patria k miestam s najvyššou kontamináciou.

Nedokonalým horením vzniká zmes plynov, aerosólov a sadzí. Z hľadiska rakoviny sú najdôležitejšie polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU), medzi nimi benzo[a]pyrén, ktorý je preukázaným karcinogénom. PAU sú lipofilné: viažu sa na sadze a držia sa mastného filmu na koži. Preto ich samotná voda nezmyje.

Kde zásahový odev netesní

Miesta s najvyššou kontamináciou: tvár, krk, zápästia a ruky

Kontaminácia preniká v miestach prechodov: medzi kuklou a golierom, medzi rukávom a rukavicou a okolo tvárovej masky. Stery kože po zásahu preto opakovane nachádzajú najviac PAU na:

  • krku a čeľusti
  • tvári, hlavne okolo masky
  • zápästiach a rukách

PAU sa nájdu aj pod odevom, napríklad na chrbte, v slabinách a v podkolenných jamkách, kde výstroj drie a drží sa pot.

najvyššia kontamináciaaj pod odevom
Nárast PAU na koži po cvičnom požiarikoľkokrát viac ako pred požiarom (horná hranica rozpätia)
Krk12–15×
Zápästia7–10×

Banks a kol., 2021 · požiar drevotriesky, vybrané PAU (fenantrén, pyrén a i.)

Koža je pravdepodobne hlavná cesta príjmu

Vo švédskej štúdii súvisela hladina 1-hydroxypyrénu v moči (metabolitu PAU) najlepšie práve s množstvom PAU na koži krku (Wingfors a kol., 2018). Fent a kol. (2014) aj Keir a kol. (2017) dospeli k záveru, že pri použití dýchacieho prístroja sa PAU dostávajú do tela hlavne kožou.

Teplo

Zahriata koža je priepustnejšia.

Pot a vlhkosť

Zvlhčená rohová vrstva prepúšťa látky ľahšie.

K tomu sa pridáva koža narušená trením výstroja alebo chemicky. Všetko to pri zásahu pôsobí naraz.

Rozhoduje čas. Vstrebávanie z povrchu kože nekončí s koncom expozície. Rohová vrstva funguje ako zásobník, z ktorého látky prenikajú ďalej. Čím dlhšie sadze na koži zostanú, tým viac sa ich vstrebe.

Princíp zásobníka je všeobecne známy z dermálnej toxikológie. Pre konkrétnu zmes PAU zo zásahu sme jeho rozsah nameraný nenašli.

Prví zasahujúci do sprchy ako prví. Prvá zásahová skupina je vystavená najväčšej kontaminácii. Ak to sily a prostriedky na mieste dovolia, je dobré ju odviesť do sprchy čo najskôr.

Rakovina u hasičov

Hasič v dýchacej technike vynáša z horiacej budovy dieťa
Ilustračné foto.

V júni 2022 zaradila Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) profesijnú expozíciu hasiča do skupiny 1, teda medzi preukázané karcinogény pre človeka. Dostatočné dôkazy našla pri mezotelióme a rakovine močového mechúra, obmedzené okrem iného pri rakovine hrubého čreva, prostaty, semenníkov, melanóme a non-Hodgkinovom lymfóme (Demers a kol., 2022).

Vyšší výskyt nádorov u hasičovo koľko percent častejšie ako v bežnej populácii
Semenníky+34 %
Štítna žľaza+22 %
Melanóm+21 %
Prostata+15 %
Hrubé črevo+14 %
Močový mechúr+12 %

Metaanalýza 48 štúdií, Jalilian a kol., 2019

Kohorta takmer 30 000 profesionálnych hasičov zo San Francisca, Chicaga a Filadelfie (1950–2009) mala o 9 % vyšší výskyt a o 14 % vyššiu úmrtnosť na nádorové ochorenia ako bežná populácia a zhruba dvojnásobný výskyt mezoteliómu (Daniels a kol., 2014).

Ako dáta čítať. Tieto čísla opisujú riziko povolania ako celku a nerozlišujú jednotlivé cesty expozície. Koľko z rizika pripadá práve na kožu, zatiaľ nikto nevyčíslil. Že ide o cestu významnú, však podporujú merania kontaminácie kože a metabolitov PAU v moči.

A v Česku?

Porovnateľné dáta pre českých hasičov chýbajú. Zistiť, či ochorejú na nádorové ochorenia častejšie ako bežná populácia, by si vyžadovalo prepojiť personálne údaje HZS ČR s Národným onkologickým registrom. GDPR takýto výskum nezakazuje, zdravotné údaje však možno na vedecké účely spracovať len na zákonnom základe a s ochrannými opatreniami, napríklad pseudonymizáciou alebo s informovaným súhlasom hasičov (čl. 9 ods. 2 písm. j) a čl. 89 GDPR). Takýto projekt podľa našich informácií zatiaľ neprebehol.

Európska únia: limit pre PAU a upozornenie na kožu

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2026/2450 z 21. októbra 2026 mení smernicu 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred karcinogénmi, mutagénmi a reprotoxickými látkami. Pre zmesi polycyklických aromatických uhľovodíkov po prvý raz stanovila záväzný limit expozície v ovzduší na pracovisku: 0,00007 mg/m³, merané ako benzo[a]pyrén. Miernejší limit 0,00014 mg/m³ platí do 20. novembra 2033 len pre vybrané priemyselné odvetvia, napríklad oceliarne, koksovne a zlievarne.

Pri PAU zároveň zostáva poznámka „Koža“. Výbor pre hodnotenie rizík agentúry ECHA zistil možnosť významného prenikania týchto zmesí kožou. Samotný limit v ovzduší preto hasičov nechráni, rozhoduje aj očista pokožky.

Hasičov a ďalších pracovníkov záchranných služieb smernica výslovne uvádza ako zamestnancov vystavených karcinogénom pri požiaroch aj iných udalostiach. Ich zamestnávatelia majú riziko expozície vyhodnocovať a obmedzovať, okrem iného pri PAU. Smernica ďalej pripomína, že hasiči bývajú vystavení kombinácii látok, a ukladá dve nové povinnosti pre všetkých zamestnancov:

Smernica bola uverejnená v Úradnom vestníku 30. októbra 2026 a členské štáty ju musia prebrať do svojich predpisov do 20. novembra 2028.

Zdroj: smernica (EÚ) 2026/2450, Ú. v. L, 30.10.2026, odôvodnenia 14, 15, 23 a 24, čl. 1 a 2, príloha