Čo sa deje s kožou pri požiari
Izolačný dýchací prístroj chráni pred vdýchnutím. Koža je druhá veľká cesta, ktorou sa produkty horenia dostávajú do tela, a proti nej dýchací prístroj nepomôže.
Štyri kroky od zásahu ku koži
Zahriata, spotená koža je priepustnejšia. Pot a vlhkosť zmäkčia rohovú vrstvu.
Mastné sadze s PAU ulpia v kožnom maze, hlavne tam, kde výstroj netesní.
Z rohovej vrstvy sa vstrebávajú aj po zásahu, kým ich nezmyjeme.
Podráždená, suchá koža a ekzémy. Narušená koža púšťa dovnútra ešte viac.
Krok 4 opisuje skúsenosť z praxe a všeobecné princípy dermatológie. Vyšší výskyt niektorých nádorov u hasičov je opísaný nižšie.
Čo je na koži po požiari

Nedokonalým horením vzniká zmes plynov, aerosólov a sadzí. Z hľadiska rakoviny sú najdôležitejšie polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU), medzi nimi benzo[a]pyrén, ktorý je preukázaným karcinogénom. PAU sú lipofilné: viažu sa na sadze a držia sa mastného filmu na koži. Preto ich samotná voda nezmyje.
Kde zásahový odev netesní
Kontaminácia preniká v miestach prechodov: medzi kuklou a golierom, medzi rukávom a rukavicou a okolo tvárovej masky. Stery kože po zásahu preto opakovane nachádzajú najviac PAU na:
- krku a čeľusti
- tvári, hlavne okolo masky
- zápästiach a rukách
PAU sa nájdu aj pod odevom, napríklad na chrbte, v slabinách a v podkolenných jamkách, kde výstroj drie a drží sa pot.
Banks a kol., 2021 · požiar drevotriesky, vybrané PAU (fenantrén, pyrén a i.)
Koža je pravdepodobne hlavná cesta príjmu
Vo švédskej štúdii súvisela hladina 1-hydroxypyrénu v moči (metabolitu PAU) najlepšie práve s množstvom PAU na koži krku (Wingfors a kol., 2018). Fent a kol. (2014) aj Keir a kol. (2017) dospeli k záveru, že pri použití dýchacieho prístroja sa PAU dostávajú do tela hlavne kožou.
Teplo
Zahriata koža je priepustnejšia.
Pot a vlhkosť
Zvlhčená rohová vrstva prepúšťa látky ľahšie.
K tomu sa pridáva koža narušená trením výstroja alebo chemicky. Všetko to pri zásahu pôsobí naraz.
Rozhoduje čas. Vstrebávanie z povrchu kože nekončí s koncom expozície. Rohová vrstva funguje ako zásobník, z ktorého látky prenikajú ďalej. Čím dlhšie sadze na koži zostanú, tým viac sa ich vstrebe.
Princíp zásobníka je všeobecne známy z dermálnej toxikológie. Pre konkrétnu zmes PAU zo zásahu sme jeho rozsah nameraný nenašli.
Prví zasahujúci do sprchy ako prví. Prvá zásahová skupina je vystavená najväčšej kontaminácii. Ak to sily a prostriedky na mieste dovolia, je dobré ju odviesť do sprchy čo najskôr.
Rakovina u hasičov

V júni 2022 zaradila Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) profesijnú expozíciu hasiča do skupiny 1, teda medzi preukázané karcinogény pre človeka. Dostatočné dôkazy našla pri mezotelióme a rakovine močového mechúra, obmedzené okrem iného pri rakovine hrubého čreva, prostaty, semenníkov, melanóme a non-Hodgkinovom lymfóme (Demers a kol., 2022).
Metaanalýza 48 štúdií, Jalilian a kol., 2019
Kohorta takmer 30 000 profesionálnych hasičov zo San Francisca, Chicaga a Filadelfie (1950–2009) mala o 9 % vyšší výskyt a o 14 % vyššiu úmrtnosť na nádorové ochorenia ako bežná populácia a zhruba dvojnásobný výskyt mezoteliómu (Daniels a kol., 2014).
Ako dáta čítať. Tieto čísla opisujú riziko povolania ako celku a nerozlišujú jednotlivé cesty expozície. Koľko z rizika pripadá práve na kožu, zatiaľ nikto nevyčíslil. Že ide o cestu významnú, však podporujú merania kontaminácie kože a metabolitov PAU v moči.
A v Česku?
Porovnateľné dáta pre českých hasičov chýbajú. Zistiť, či ochorejú na nádorové ochorenia častejšie ako bežná populácia, by si vyžadovalo prepojiť personálne údaje HZS ČR s Národným onkologickým registrom. GDPR takýto výskum nezakazuje, zdravotné údaje však možno na vedecké účely spracovať len na zákonnom základe a s ochrannými opatreniami, napríklad pseudonymizáciou alebo s informovaným súhlasom hasičov (čl. 9 ods. 2 písm. j) a čl. 89 GDPR). Takýto projekt podľa našich informácií zatiaľ neprebehol.
Európska únia: limit pre PAU a upozornenie na kožu
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2026/2450 z 21. októbra 2026 mení smernicu 2004/37/ES o ochrane pracovníkov pred karcinogénmi, mutagénmi a reprotoxickými látkami. Pre zmesi polycyklických aromatických uhľovodíkov po prvý raz stanovila záväzný limit expozície v ovzduší na pracovisku: 0,00007 mg/m³, merané ako benzo[a]pyrén. Miernejší limit 0,00014 mg/m³ platí do 20. novembra 2033 len pre vybrané priemyselné odvetvia, napríklad oceliarne, koksovne a zlievarne.
Pri PAU zároveň zostáva poznámka „Koža“. Výbor pre hodnotenie rizík agentúry ECHA zistil možnosť významného prenikania týchto zmesí kožou. Samotný limit v ovzduší preto hasičov nechráni, rozhoduje aj očista pokožky.
Hasičov a ďalších pracovníkov záchranných služieb smernica výslovne uvádza ako zamestnancov vystavených karcinogénom pri požiaroch aj iných udalostiach. Ich zamestnávatelia majú riziko expozície vyhodnocovať a obmedzovať, okrem iného pri PAU. Smernica ďalej pripomína, že hasiči bývajú vystavení kombinácii látok, a ukladá dve nové povinnosti pre všetkých zamestnancov:
- Osobné ochranné prostriedky, najmä ochrana dýchacích ciest, sú až krajným opatrením tam, kde expozícii nemožno zabrániť inak. Musia byť správne vybrané, sedieť používateľovi a byť udržiavané.
- Kto používa osobné ochranné prostriedky, má nárok na pravidelné prestávky v prostredí bez rizika zamorenia karcinogénmi.
Smernica bola uverejnená v Úradnom vestníku 30. októbra 2026 a členské štáty ju musia prebrať do svojich predpisov do 20. novembra 2028.
Zdroj: smernica (EÚ) 2026/2450, Ú. v. L, 30.10.2026, odôvodnenia 14, 15, 23 a 24, čl. 1 a 2, príloha